S neochvejnou istotou vedel, že má jednoducho pravdu, a preto bola akákoľvek ďalšia diskusia úplne zbytočná.

Ráno už poriadne nevieš, kto vlastne si. Stojíš pred zrkadlom – mihoce sa a chveje, a odráža iba to, čo chceš vidieť – oči, ktoré sa zdajú byť príliš široké a pokožku, ktorá pôsobí priveľmi bledo.

Nezáleží na tom, koľko máme času, ale čo urobíme s časom, ktorý máme k dispozícii.

Nevedela som, kam pôjdem a čo budem robiť, no v čase, ktorý mi ešte zostával, som teraz bola plná odhodlania zistiť to.

Neexistuje nič také ako konečný súpis inteligentných druhov vo vesmíre.