Volám sa Jana Regulyová a bývam v Berlíne na planéte Zem, no občas by som nepohrdla ani nejakou exoplanétou v Goldilockovej zóne. Som nesmierne vďačná za to, že žijem v týchto časoch, no niekedy sa nechám strhnúť fantazírovaním o tom, aké by bolo narodiť sa v budúcnosti. Milujem všetky farby sveta, no na sebe mám najradšej čiernu, lebo mi pripomína sfarbenie nočnej oblohy. Rada počúvam a nerada priveľa rozprávam, existuje však hŕstka ľudí, ktorá by pravdivo tvrdila opak. 

Preklad pre mňa predstavuje istú formu meditácie. Okolitý svet zmĺkne a do popredia sa začne jemne predierať tichý dych diela. Zjednodušené koncepty, ktoré som si vytvorila pri prvom prečítaní, sa rozplynú ako hmla a pred očami sa mi vynárajú netušené sféry, súvislosti a textúry. Vypovedané a nevypovedané naberá čoraz zreteľnejšie, žiarivejšie, hypnotickejšie kontúry.

Veru, jazyk je obdivuhodná technológia, a hoci (ako každý ľudský výtvor) nie úplne dokonalá, už oddávna ma fascinuje. Dokonca až natoľko, že som sa naň zamerala pri výbere štúdia i profesie.

 A zároveň som vždy milovala umenie, najmä maľbu a túto lásku pretavujem do digitálnych ilustrácií. Nie sú dokonalé, nehýria špeciálnymi efektmi, no je v nich zakódovanej veľa mojej fantázie a času.

Ešte by sa o mne dalo čo-to popísať, no život je príliš krátky a treba mi ísť vyvesiť práčku a riešiť záhady všemíru.