ALIETTE DE BODARD: IMERZIA

Ráno už poriadne nevieš, kto vlastne si. Stojíš pred zrkadlom – mihoce sa a chveje, a odráža iba to, čo chceš vidieť – oči, ktoré sa zdajú byť príliš široké a pokožku, ktorá pôsobí priveľmi bledo.

Čítajte viac

O SINGULARITE

singularita je miniatúrne univerzum špekulatívnej fikcie. V reálnej dimenzii existuje relatívne krátko, v tej imaginárnej oveľa, oveľa dlhšie. Bok po boku v nej jestvuje niekoľko príbehových svetov, ktoré spája jeden spoločný menovateľ – spoločný prekladateľ. Presnejšie povedané, prekladateľka. Inak povedané, ja.

singularita je osídlená slovenskými prekladmi poviedok z pera známych, menej známych i pramálo známych, neprávom nepovšimnutých anglo- a germanofónnych spisovateľov, ktoré tvorím, keď práve nie som uviaznutá v realite.

singularita je virtuálna platforma, kde zdieľam so svetom fantastické vízie, koncepty a idey, ktorými sú prešpikované poviedky mojich obľubených cudzojazyčných spisovateľov. Veď nakoniec, všetky cesty vedú...na internet. Nepochybne, niet nad ten pocit, keď pri čítaní načúvate tichému šušťaniu stránok, z ktorých sála voňa papiera, tlačiarenského atramentu a ostrokyslej polievky, obedového menu hlavného hrdinu. Ja však nemenej milujem kontrast svetla a tmy, ktoré spolu súperia, kým uprostred noci nadšene čumím do oslepujúceho displeja mobilu, a čítajúc čerstvo objavenú poviedku sa prepadávam do inej dimenzie. 

A to sa vám ani nesnívalo o tom, aké geniálne spôsoby tvorenia obsahu používajú mimozemské civilizácie! To a ešte omnoho viac sa dozviete, ak sa rozhodnete zastaviť sa na (v) singularite. Stačí len vytratiť sa na chvíľu zo všednosti dní, zavrieť realite dvere pred nosom a začítať sa.

O MNE

Volám sa Jana Regulyová a bývam v Berlíne na planéte Zem, no občas by som nepohrdla ani nejakou exoplanétou v Goldilockovej zóne. Som nesmierne vďačná za to, že žijem v týchto časoch, no niekedy sa nechám strhnúť fantazírovaním o tom, aké by bolo narodiť sa v budúcnosti. Milujem všetky farby sveta, no na sebe mám najradšej čiernu, lebo mi pripomína sfarbenie nočnej oblohy. Rada počúvam a nerada priveľa rozprávam, existuje však hŕstka ľudí, ktorá by pravdivo tvrdila opak. 

Preklad pre mňa predstavuje istú formu meditácie. Okolitý svet zmĺkne a do popredia sa začne jemne predierať tichý dych diela. Zjednodušené koncepty, ktoré som si vytvorila pri prvom prečítaní, sa rozplynú ako hmla a pred očami sa mi vynárajú netušené sféry, súvislosti a textúry. Vypovedané a nevypovedané naberá čoraz zreteľnejšie, žiarivejšie, hypnotickejšie kontúry.

Veru, jazyk je obdivuhodná technológia, a hoci (ako každý ľudský výtvor) nie úplne dokonalá, už oddávna ma fascinuje. Dokonca až natoľko, že som sa naň zamerala pri výbere štúdia i profesie. A keďže každá fascinácia občas potrebuje jemné poštuchnutie, pred rokom som sa dala na jazyk, ktorým sa hovorí v bájnej krajine draka.

Ešte by sa o mne dalo čo-to popísať, no život je príliš krátky a treba mi ísť vyvesiť práčku a riešiť záhady všemíru.